Grónsko zvažuje právo presunu síl USA

V New Yorku 22. septembra podpísali Donald Trump, dánska premiérka Mette Frederiksenová a grónsky premiér Jens-Frederik Nielsen dodatok k americko-dánskej obrannej zmluve o Grónsku z roku 1951 (Reuters, ABC News). Dodatok označuje Narsarsuaq a Mestersvig za nové americké obranné oblasti, teda miesta, kde zmluva povoľuje vojenskú činnosť USA. Neuvádza počet vojakov, rozpočet ani termín ich sprevádzkovania (podpísaná dohoda). Upravuje však pohyb: americké sily získajú trvalé právo presúvať sa po Grónsku, no nové stanovištia budú naďalej vyžadovať súhlas Grónska.

Voľný priechod bez opakovaného súhlasu

Keď dodatok nadobudne účinnosť, americké jednotky, vozidlá, vládne lode a lietadlá sa budú môcť voľne presúvať medzi obrannými oblasťami po súši, po mori aj vzduchom. Vládne lietadlá budú môcť preletieť a pristáť kdekoľvek v Grónsku a vládne plavidlá získajú prístup aj pod hladinou v jeho teritoriálnych vodách (zverejnený dánsky text). Na jednotlivé lety či plavby už nebude potrebný nový súhlas troch vlád.

Analytici sa nezhodujú v tom, o koľko dohoda tieto práva rozširuje. Zmluva z roku 1951 už USA umožňovala budovať zariadenia, rozmiestňovať jednotky a pôsobiť v dohodnutých oblastiach (text z roku 1951). Nórsky rozbor jednotlivých ustanovení napriek tomu poukazuje na skutočné rozšírenie práv na pristávanie a podmorský prístup (Samfunn og politikk).

Najpriamejší úžitok bude mať už existujúca základňa. Pituffik Space Base na severozápade už zabezpečuje varovanie pred raketami a sledovanie vesmíru (US Space Force); dodatok umožní Washingtonu modernizovať a rozširovať tamojšie aktivity. Preambula spomína možný protiraketový štít „Golden Dome“, agentúra Reuters však nenašla nijaké vyčlenené peniaze, počet vojakov ani harmonogram (Reuters).

Kde Grónsko môže ešte odmietnuť

Využitie dvoch pomenovaných lokalít zatiaľ nie je určené. Narsarsuaq je civilné letisko na juhu, vybudované na mieste bývalého amerického letiska. Mestersvig je odľahlé logistické stredisko na východnom pobreží. Všetky tri vlády sa ešte musia dohodnúť na ich rozlohe a na tom, aká činnosť v nich bude povolená (podpísaná dohoda).

Každá ďalšia obranná oblasť sa začne písomným návrhom, ktorý určí jej polohu, rozlohu, plánovanú činnosť a opatrenia na obmedzenie dosahu na miestne obyvateľstvo a prostredie. Návrh posúdi spoločný výbor troch vlád. Ak sa výbor nedohodne do 90 dní, rokovania sa presunú na úroveň námestníkov ministrov a potom ministrov (text dánskeho ministerstva zahraničných vecí). Dohoda neumožňuje automatické schválenie v žiadnej fáze. Ak sa strany nedohodnú, nová oblasť nevznikne a grónska vláda môže návrh odmietnuť.

Pri otázke súhlasu ide Trumpovo tvrdenie o „trvalej kontrole“ (Biely dom) ďalej, než dovoľuje text dohody. Dodatok nemá dátum skončenia platnosti, takže jeho trvalý charakter je reálny (text dánskeho ministerstva zahraničných vecí). Kontrola je však rozdelená. Na nové oblasti, ako aj na umiestnenie zariadenia či trvalé nasadenie síl krajiny mimo NATO, bude potrebný súhlas všetkých troch strán (zverejnený dánsky text).

Dánsko a Grónsko sa tiež zaväzujú zabezpečiť, aby budúce nezávislé Grónsko zostalo v NATO a prevzalo túto dohodu (text dánskeho ministerstva zahraničných vecí). Záväzok sa vzťahuje iba na vlády, ktoré dohodu podpísali. Nezávislé Grónsko by bolo novým štátom, ktorý by o svojom členstve v aliancii rozhodoval sám.

Čo majú schváliť poslanci

Dodatok nadobudne účinnosť až po dokončení parlamentných procedúr v Dánsku a Grónsku a po tom, ako o tom obe krajiny diplomatickou nótou upovedomia Washington (dánska vláda). Podľa domácich médií ide o dánsky parlament Folketing a grónsky Inatsisartut (n-tv). Nielsen dohodu predstavil ako ochranu práva Grónska na sebaurčenie (To Brief).

Európske vlády dohodu privítali, no neponúkli vlastné vojenské sily. Nemecký kancelár Friedrich Merz ocenil riešenie, ktoré podľa neho rešpektuje medzinárodné právo a posilňuje NATO (nemecká vláda). Andy Burnham z Británie a nórsky premiér Jonas Gahr Støre dohodu 27. septembra privítali, no neoznámili vyslanie vojakov ani financovanie Grónska (britská vláda). Bezpečnosť tejto časti arktického krídla NATO tak zatiaľ zostáva v rukách troch vlád.

Keď dodatok nadobudne účinnosť, americké lietadlá a plavidlá sa budú môcť pohybovať po Grónsku bez nového súhlasu troch vlád, kým využitie dvoch pomenovaných lokalít bude naďalej vyžadovať dohodu. Analytici sa rozchádzajú v tom, do akej miery tieto práva na pohyb rozširujú zmluvu z roku 1951. Grónski poslanci by o nich rozhodovali skôr, než ktokoľvek určil, čo bude v Narsarsuaq a Mestersvig. Nielsenova vláda by mala Inatsisartut ešte pred hlasovaním vysvetliť, čo sa tam plánuje.