Irán drží Hormuz zatvorený pre sedem tajných podmienok

Hormuzským prielivom dnes prechádza len zlomok lodí, ktoré tadiaľ plávali pred vojnou. Irán tvrdí, že ho neotvorí, kým Washington nesplní sedem podmienok, ktoré nezverejnil. Európski lodní dopravcovia, poisťovne aj odberatelia plynu tak čakajú na požiadavky, ktoré nepoznajú. Ani prípadná dohoda sama osebe lode do prielivu nevráti.

Predseda iránskeho parlamentu Mohammad Bagher Ghalibaf v nedeľu 4. októbra uviedol, že prieliv zostane uzavretý, kým Spojené štáty nesplnia sedem podmienok „na základe memoranda z Islamabadu“, informoval Nournews. Konkrétne podmienky nevymenoval. Nezverejnili ani samotné memorandum: nemecké ministerstvo zahraničných vecí ho opisuje ako júnovú deklaráciu USA a Iránu z roku 2026, v ktorej obe strany vyjadrili zámer zastaviť boje. Jej podmienky nie sú známe a útoky pokračovali aj po jej podpise (Auswärtiges Amt).

Čo Irán verejne požadoval

Iránske médiá opísali požiadavky, ale úplný zoznam nezverejnili. Analýza Nournews z 29. septembra uviedla, že balík podmienok nebol oficiálne predstavený (Nournews).

Pomenovala štyri požiadavky, o ktorých hovorili predstavitelia. Irán chce ukončenie vojny na všetkých frontoch vrátane Libanonu a zrušenie americkej námornej blokády iránskych prístavov. Žiada tiež odstránenie obmedzení na predaj ropy a uvoľnenie zmrazených vkladov. Z dostupných správ nevyplýva, či tieto štyri požiadavky patria medzi Ghalibafových sedem podmienok. Zvonka rokovaní preto nemožno zistiť, či nedeľné vyhlásenie prinieslo niečo nové.

Spor o poradie krokov

Súčasné rokovania sa začali v OSN, kde iránsky minister zahraničných vecí Abbas Araghchi navrhol sedemdňový plán sprostredkovaný Katarom (OSN). Washington by podľa neho konal ako prvý počas štyroch či piatich dní (Franceinfo). Irán by prieliv otvoril až potom, na šiesty deň. Donald Trump plán 26. septembra odmietol, no nepovedal, ktorá jeho časť mu prekáža (The Hill), ako sme vtedy informovali aj my (To Brief).

Araghchi dostal americkú odpoveď cez katarských sprostredkovateľov v Dauhe približne 29. a 30. septembra (Reuters cez Internazionale). Podľa predstaviteľa oboznámeného s rokovaniami sa spor týkal najmä poradia krokov. Iránske ministerstvo zahraničných vecí v nedeľu uviedlo, že návrhy USA sa sústreďujú na iránsky jadrový program, kým Teherán chce najprv riešiť Hormuz (Xinhua). Ani jedna strana americký návrh nezverejnila.

Iránsky plán presne pomenúva kroky a určuje ich poradie. Práve proti tomuto poradiu podľa správ namietajú USA. Skoré zrušenie blokády by Washington pripravilo o významnú vyjednávaciu páku: americké Ústredné velenie (US Central Command), vojenské veliteľstvo pre Blízky východ, uviedlo, že do 23. septembra presmerovalo 115 obchodných lodí, ktoré smerovali do iránskych prístavov alebo z nich vyplávali (CBS). Prímerie v Libanone navyše závisí aj od Izraela, ktorý žiadny podpis USA nezaväzuje.

Prečo podpis dohody lode do prielivu nevráti

Spoločnosť Windward, ktorá sleduje pohyb lodí, zaznamenala 29. septembra 17 preplavieb. Pred vojnou ich bolo približne 135 denne (Argus). Ďalší tanker zasiahol 1. októbra neidentifikovaný projektil (gCaptain).

O návrate lodí rozhodnú poisťovne. Poistné proti vojnovým rizikám, teda cena poistenia lode pre prípad škôd spôsobených konfliktom, dosahovalo koncom augusta 3–8 % hodnoty lode. Pred vojnou to bolo približne 0,25 %, uviedlo združenie holandských poisťovní (Verbond van Verzekeraars). Združenie dodalo, že poistné krytie závisí od potvrdeného odstránenia mín a od toho, či sa plavba zaobíde bez incidentov.

Washington sa pokúsil presvedčiť trh, že plavba je bezpečná. Americký námorný dôstojník Matthew Kawas 1. októbra v Rotterdame označil prieliv za „otvorený“ a vyzval poisťovne, aby naďalej poskytovali krytie (Schuttevaer). Holandskí majitelia lodí odpovedali, že samotný pozitívny signál nestačí. Plavba musí byť bezpečná a spoľahlivá (Transport Online).

Európa už za blokádu platí. Talianska spoločnosť Edison prišla o 35 dodávok skvapalneného zemného plynu z Kataru (Staffetta Quotidiana). Vlády môžu zvýšiť bezpečnosť plavby, hlavný európsky prísľub však závisí od dohody: Emmanuel Macron 18. septembra uviedol, že Francúzsko pripravuje obrannú eskortnú misiu až po jej uzavretí (Élysée). Žiadna vláda nemôže poisťovniam nariadiť, aby obnovili krytie.

Ghalibaf lodným spoločnostiam nedal verejný spôsob, ako posúdiť, kedy Irán prieliv otvorí. Dohoda by ešte musela zabezpečiť bezpečnú plavbu, ktorú budú poisťovne ochotné kryť. Od toho závisia európski odberatelia čakajúci na katarský plyn ešte viac než od samotnej dohody.