Írsko chráni farmy aj pri škrte €141bn

Pri príprave rozpočtu EÚ na roky 2028 až 2034 navrhlo Írsko znížiť plán výdavkov Európskej komisie o 141 mld. EUR, približne o 8 %, pričom poľnohospodárske dotácie a regionálnu pomoc chce ponechať takmer bez zmeny (vyjednávací rámec Rady EÚ). Škrty majú namiesto toho zasiahnuť výskum, obranu a zahraničnú politiku. Štáty, ktoré žiadajú menší rozpočet, tak dostávajú nižší celkový návrh a musia povedať, kde by hľadali ešte podstatne väčšie úspory, ktoré požadujú.

Suma 141 mld. EUR je vyjadrená v cenách roku 2025, teda bez započítania inflácie. Správy o škrte vo výške 159 mld. EUR opisujú ten istý návrh v bežných cenách, ktoré už zahŕňajú očakávanú infláciu (Reuters). Írsko návrh pripravilo, pretože v tomto polroku predsedá Rade EÚ. Predsedníctvo sa strieda medzi členskými štátmi a krajina, ktorá ho zastáva, vedie rokovania vlád.

Čo Írsko ochránilo a kde škrtá

Návrh je takzvaný vyjednávací rámec: kompromisný text predsedníctva, ktorý nezaväzuje žiadnu vládu. Zaručené minimum podpory príjmov poľnohospodárov ponecháva na 261,013 mld. EUR, teda takmer bez zmeny. Spoločnú rozpočtovú položku, ktorá spája peniaze z kohéznej politiky — fondov EÚ pre chudobnejšie regióny — s ďalšími programami, zvyšuje na 410,080 mld. EUR (návrh Rady EÚ).

Úspory hľadá inde. V porovnaní s plánom Komisie by výdavky na výskum, konkurencieschopnosť priemyslu a bezpečnosť klesli o 66,605 mld. EUR. Zahraničná politika by prišla o 33,064 mld. EUR. Škrty by sa dotkli aj podpory krajín, ktoré sa usilujú vstúpiť do EÚ, a jej východných susedov (New Union Post).

Írsky minister pre európske záležitosti Thomas Byrne označil návrh za kompromis, ktorý má posunúť rokovania vpred (RTÉ). Každej strane ponúka niečo: vlády žiadajúce úspory dostávajú nižšiu celkovú sumu, zatiaľ čo štáty závislé od poľnohospodárskych a regionálnych peňazí si ich zachovávajú.

Takých štátov je veľa. Sedemnásteho lídrov, medzi nimi talianska premiérka Giorgia Meloniová a rumunský prezident Nicușor Dan, vyzvalo 2. októbra na zachovanie podpory poľnohospodárstva a kohéznej politiky (slovinská vláda). O tejto výzve sme vtedy informovali aj my (To Brief).

Prečo sú rozpočtoví jastrabi stále nespokojní

Šesť vlád odvádza do rozpočtu EÚ viac, než z neho dostáva: Nemecko, Holandsko, Rakúsko, Dánsko, Fínsko a Švédsko. V auguste vyzvali na škrty v objeme „niekoľkých stoviek miliárd“ eur, ktoré by sa týkali všetkých oblastí výdavkov (spoločné vyhlásenie). Írsky návrh ich požiadavku zďaleka nenapĺňa. Nemecký kancelár Friedrich Merz povedal, že navrhovaná výška rozpočtu nie je základom na dohodu (Tagesschau).

Na Fínsku vidieť, kde tento tábor naráža na problém. Premiér Petteri Orpo označil úspory za príliš malé, následne sa však sťažoval, že príliš veľká časť škrtov dopadá na obranu, výskum a nové technológie (STT/Suomenmaa). V návrhu, ktorý chráni poľnohospodárstvo a regióny, žiada menší rozpočet a zároveň ochranu oblastí, na ktoré by škrty dopadli.

Európsky parlament návrh odmieta z opačného dôvodu. Jeho hlavní vyjednávači o rozpočte Siegfried Mureșan a Carla Tavares ho odmietli 10. októbra. Podľa nich škrty v konkurencieschopnosti a zahraničnej politike oslabia schopnosť Európy investovať, podporovať partnerov a reagovať na krízy (Európsky parlament).

Kto môže dohodu zablokovať

Sedemročný rozpočet musia jednomyseľne schváliť všetky vlády 27 členských štátov. Ešte predtým s ním musí vysloviť súhlas väčšina poslancov Európskeho parlamentu (článok 312). Dohodu preto môže vetovať ktorákoľvek vláda. Parlament ju môže odmietnuť, nemôže však rozpočtový rámec meniť: môže iba prijať alebo zamietnuť to, na čom sa vlády dohodnú. Lídri majú o návrhu rokovať na summite 15. – 16. októbra (program zasadnutia Európskej rady).

Z dostupných podkladov vyplýva jedno: šesť čistých prispievateľov chce omnoho hlbšie škrty, než navrhuje Írsko. Írsky návrh ukazuje, aké ťažké je nájsť ich, keď poľnohospodárstvo a regionálne výdavky zostanú chránené. Úspory potom dopadajú na výskum, bezpečnosť a zahraničnú politiku, teda oblasti, ktoré podľa týchto šiestich štátov Európa potrebuje. Zatiaľ však nepredložili podrobnú alternatívu, takže nie je jasné, kde by našli ďalšie miliardy. Kým Berlín, Haag a ich partneri neukážu vlastný plán, írsky návrh zostáva jediným rozpracovaným opisom toho, čo by škrty znamenali.