Ruské útoky zasiahli kyjevské elektrárne

Pri ruskom raketovom a dronovom útoku, ktorý sa začal večer 13. októbra, zahynulo v Kyjeve päť ľudí a 36 utrpelo zranenia, uviedla kyjevská polícia. Podľa prezidenta Volodymyra Zelenského zostalo bez elektriny najmenej 600 000 ľudí (Zelenskyj). Dva dni predtým Donald Trump vyhlásil, že okamžite platí energetické prímerie. Predstaviteľ Bieleho domu však hovoril iba o návrhu, ktorý Rusko ešte zvažuje: najprv by sa mohol týkať ukrajinských útokov na ruské rafinérie a až neskôr elektrární a sietí (Axios).

Medzi zasiahnutými cieľmi boli aj kyjevské teplárne s kombinovanou výrobou elektriny a tepla. S blížiacou sa zimou zabezpečujú domácnostiam nielen elektrinu, ale aj kúrenie.

Príspevok na sieti, nie dohoda

Trump 11. októbra napísal, že „ENERGY CEASEFIRE“ platí okamžite a že obe strany s ním súhlasili (Trump). V príspevku však neuviedol podmienky, zoznam chránených miest, postup začatia prímeria ani spôsob, ako overovať jeho porušovanie.

Moskva ho neprijala. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov 14. októbra povedal, že rozsah prímeria nie je vymedzený a práca na ňom pokračuje (Kyiv Independent). Zelenskyj označuje nové útoky za porušenie prímeria, rovnako ako po predchádzajúcom zásahu kyjevskej elektrárne (To Brief). Strany neprijali spoločný text, neurčili čas začiatku ani spôsob monitorovania. Nie je preto možné doložiť, že prímerie vôbec začalo platiť a že ho niekto porušil.

Hodnota útokov na rafinérie

Ukrajina ponúka vzájomné zastavenie útokov: prestane útočiť na ruské rafinérie a prevádzky na výrobu nafty, ak Rusko prestane napádať ukrajinskú energetickú infraštruktúru. Kampaň proti rafinériám patrí k máloktorým spôsobom, ktorými môže Kyjev priamo spôsobiť ekonomické škody v Rusku. Preto je vyjednávacou kartou, nie vedľajšou otázkou.

Na poradí krokov preto záleží. Ak by sa prvá fáza týkala iba rafinérií, Kyjev by sa vzdal svojej páky, zatiaľ čo ukrajinské elektrárne a rozvodne by zostali zraniteľné. Kyjev preto trvá na tom, aby prípadná pauza zahŕňala aj elektrickú sieť.

Aj Washington môže vyvíjať tlak. Európski predstavitelia povedali denníku Financial Times, že americkí predstavitelia varovali Kyjev a európske metropoly pred možnými dôsledkami (Financial Times). Podľa týchto predstaviteľov by Washington mohol obmedziť spravodajské informácie, ktoré zdieľa s Ukrajinou, a spomaliť dodávky amerických zbraní hradených spojencami, ak Ukrajina neprestane útočiť na rafinérie.

Washington túto informáciu nepotvrdil. Neobjavil sa ani príkaz na prerušenie spravodajského toku alebo dodávok zbraní. Ak sa správa potvrdí, varovanie by ukázalo, že Washington žiada ako prvý ústupok zastavenie útokov na rafinérie.

Európa tlačí, rozhodnutia však robia iní

Európske vlády podporili pauzu, ktorá by chránila energetickú sieť. Hovorca nemeckej vlády Stefan Kornelius povedal, že Berlín nevidí známky toho, že by Rusko na takúto pauzu pristúpilo. Poukázal na obnovené útoky a obete (MDR). Ešte pred najnovším útokom vyzval francúzsky prezident Emmanuel Macron na prímerie, ktoré by zaväzovalo obe strany (Élysée).

V Ríme podporila premiérka Giorgia Meloniová v Senáte vzájomné zastavenie útokov. Jej vládna väčšina prijala uznesenie, ktorým sa vláda zaväzuje diplomaticky presadzovať okamžitú pauzu (Sky TG24). Meloniová tiež povedala, že Európa potrebuje zástupcu s mandátom všetkých 27 vlád EÚ, ktorý by sa zúčastnil na rokovaniach (Taliansky senát). Takýto vyslanec by pri rokovacom stole hovoril za celý blok a jednotlivé metropoly by nemuseli lobovať vo Washingtone každá zvlášť.

Jej návrh ukazuje, kde sa dnes rozhoduje. Podmienky formujú Washington a Moskva. Kyjev rozhoduje, či zastaví vlastné útoky, a môže odmietnuť dohodu, ktorá by sa týkala iba rafinérií. Európske vlády môžu vyvíjať tlak, poskytovať financie a namietať. Časť zbraní, ktorých dodávky podľa správ Washington hrozil spomaliť, platia spojenci, no žiadna európska vláda sa na rokovaniach o texte nezúčastňuje.

Trump oznámil prímerie skôr, než sa Washington, Moskva a Kyjev dohodli na tom, čo bude zahŕňať. Rusko potom pokračovalo v útokoch na ukrajinské energetické objekty a Kremeľ naďalej tvrdí, že rozsah prímeria nie je vymedzený. Správy, podľa ktorých Washington tlačí na Kyjev, aby zastavil útoky na rafinérie, zostávajú nepotvrdené. Ak sú pravdivé, naznačujú, aký ústupok bol na stole ako prvý.