Maroko zastavilo 294 ľudí pri Ceute

Obávané opakovanie masového prechodu z konca júla sa 15. augusta pri Ceute nekonalo. Marocké bezpečnostné zložky zastavili skupiny pri meste Fnideq, tri kilometre od španielskej enklávy na severe Afriky. Použili slzotvorný plyn, vrtuľníky aj policajné psy. Na priechode El Tarajal hlásili španielske úrady pokoj a žiadny hromadný vstup (Europa Press, EFE). Pokoj na hranici však ukázal najmä to, kde leží skutočná kontrola: nie v Madride ani v Bruseli, ale v Rabate.

Maroko sa rozhodlo zasiahnuť

V dňoch pred 15. augustom zatkla marocká polícia 61 ľudí, ktorých podozrievala z propagovania pokusov o prechod cez sociálne siete. V samotný deň operácie zastavili bezpečnostné zložky pri Fnidequ 294 ľudí; počet počas dňa stúpal z prvých správ o 111 zadržaných (Hespress). Španielsko rozmiestnilo okolo enklávy približne 1 600 policajtov a príslušníkov Guardia Civil a zrušilo vojenské dovolenky (El País). Španielska mobilizácia bola poistkou, nie rozhodujúcim faktorom.

Ako sme písali v predchádzajúcom texte (To Brief), júlový nápor nastal v čase, keď marocké vymáhanie hranice pôsobilo nedostatočne alebo prinajmenšom povoľne. Počas niekoľkých nocí sa do Ceuty dostali tisíce ľudí a bilaterálny spor na hranici sa zmenil na európsku debatu o tom, kto nesie zodpovednosť za vonkajšiu hranicu Únie. Ceuta je španielske aj úniové územie, no Španielsko vyžaduje pri ceste z enklávy na pevninu kontrolu totožnosti, čo výrazne obmedzuje ďalší pohyb. Enkláva je preto menej migračnou bránou než testom, kto v praxi rozhoduje o prístupe na pôdu EÚ.

Dňa 15. augusta sa Maroko rozhodlo hranicu vymáhať. V porovnaní s júlom z toho vyplýva jednoduchá otázka: ak Rabat dokáže prechody zastaviť, keď chce, európska hranica pri Ceute funguje podľa jeho uváženia.

Peniaze bez velenia

Maroko nemá zmluvnú povinnosť strážiť európsku hranicu. Táto dohoda sa prejavuje skôr v peniazoch než v záväznom texte. Niekoľko dní po júlovom prelomení hranice napísala predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová premiérovi Pedrovi Sánchezovi. Maroko označila za „dôležitého strategického partnera“ a ponúkla ďalšiu technickú a finančnú podporu (Brussels Signal). Komisár Magnus Brunner pripomenul dodatočnú núdzovú alokáciu pre Španielsko vo výške 114 mil. EUR, z toho približne 28 mil. EUR na prijímacie a návratové systémy v Ceute (Euronews).

Reťazec moci ide jedným smerom. Maroko kontroluje, kto sa dostane k hranici. Španielsko nesie právne dôsledky, keď ľudia vstúpia na jeho územie. Brusel ponúka peniaze a Frontex, teda európsku pohraničnú agentúru, ktorá pomáha národným zložkám, ale nevelí im. Európska komisia nemôže prikázať marockým žandárom, aby rozohnali dav. Spoluprácu môže len spätne odmeniť. Belgický think-tank Denktank Minerva to formuloval priamo: Ceuta ukazuje, že „pevnosť Európa“ závisí od partnera, ktorý vie spoluprácu zapnúť aj vypnúť (Denktank Minerva). K rovnakému záveru dospelo aj nemecké spravodajstvo (Tagesschau).

Čo úspech zakrýva

Čím účinnejšie Maroko zasiahne ešte predtým, než sa ľudia dostanú pod španielsku kontrolu, tým ťažšie sa dá postup bezpečnostných zložiek preskúmať. Dňa 15. augusta marocké úrady prikázali novinárom agentúry EFE a španielskej verejnoprávnej televízie TVE, aby počas policajnej operácie opustili Fnideq (elDiario.es). Právne záruky EÚ platia vtedy, keď sa ľudia dostanú pod španielsku jurisdikciu: azylové konanie, súdne preskúmanie a ochrana základných práv. Pred týmto bodom nemá Únia priame nástroje na kontrolu toho, ako Maroko vykonáva zásahy alebo používa silu.

List 22 vlád, ktorý presadzovali najmä Taliansko a Dánsko, využil Ceutu ako argument pre tvrdšie vonkajšie hranice a spracúvanie žiadostí v tretích krajinách (Euronews). Talianska premiérka Giorgia Meloniová a minister vnútra Matteo Piantedosi žiadali presun azylového konania mimo územia EÚ. Madrid namietal, že ďalší pohyb z enklávy zostal pod jedným percentom, a Rím obvinil z predvolebného pózovania (Il Fatto Quotidiano).

Operácia z 15. augusta ukázala, že platenie nečlenskej krajine za zastavenie prechodov ešte pred hranicou dokáže v konkrétny deň zabrániť viditeľnej kríze. Neukázala však, že takýto model znižuje počet úmrtí, zmierňuje migračný tlak alebo odstraňuje páku, ktorú má Rabat pri rozhodovaní, kedy a či vôbec bude spolupracovať. Práve porovnanie s koncom júla, keď marocké vymáhanie hranice pôsobilo nedostatočne alebo povoľne, najlepšie ukazuje vyjednávaciu pozíciu Rabatu. Európska hranica vydržala, pretože Maroko sa rozhodlo, že vydrží. To je závislosť vydávaná za úspech.