Pentagón tlačí Európu k obrane

Šesť mesiacov. To je čas, ktorý si Pentagon dal na rozhodnutie, ktoré americké vojenské funkcie v Európe zostanú a ktoré sa presunú inde. Minister obrany Pete Hegseth v júni povedal ministrom NATO, že niektorí spojenci previerkou neprejdú, zatiaľ čo iní ju zvládnu „with flying colors“ (Stars and Stripes, Euronews). Nejde však len o počet vojakov. Ak Washington stiahne velenie, spravodajské kapacity, tankovacie lietadlá a jadrové funkcie, na ktorých NATO v praxi stojí, skôr než si Európa vybuduje náhradu, odstrašenie zoslabne aj bez toho, aby niekto formálne porušil článok 5, teda záväzok vzájomnej obrany.

Čo Washington poskytuje a čo bude previerka merať

Elbridge Colby, hlavný stratég Pentagonu, opisuje túto zmenu ako „NATO 3.0“: Európa má prevziať konvenčnú obranu, Amerika si ponechá jadrový dáždnik a presunie časť síl k Pacifiku (Washington Times, RFI). Prakticky to znamená, že Washington chce, aby európske vlády bránili vlastné územie vlastnými veliteľskými systémami, a to v časovom rámci, ktorý si Európa nevybrala.

Previerka nebude len sčítavať vojakov. Posudzovať má aj to, či spojenci počas operácií umožnia rýchly prístup na základne a prelety cez svoje územie. Ak jedna metropola v kríze zdržiava povolenie, plán NATO sa môže stať ťažšie vykonateľným.

Najdôležitejšie sú funkcie, ktoré dnes poskytuje Washington. Spojené štáty prevádzkujú operačný systém NATO: veliteľskú štruktúru, ktorá koordinuje sily naprieč hranicami, spravodajské kapacity na včasné zachytenie hrozieb, tankovacie lietadlá, ktoré držia stíhačky vo vzduchu, strategickú leteckú prepravu ťažkej techniky aj jadrové zdieľanie, o ktoré sa opiera odstrašenie. Generál Alexus Grynkewich velí zároveň vojenským operáciám NATO v Európe aj americkému Európskemu veliteľstvu (Air & Space Forces Magazine). Plánovanie NATO tak stále prechádza americkými kanálmi.

Spojenci modernizujú potrubia, nie systém

Európa začala budovať fyzickú infraštruktúru. Členské štáty NATO schválili plán zásobovania palivom za 27 miliárd eur, ktorý má posunúť logistickú kapacitu smerom na východ (NATO). Poľsko prepája radary a raketové batérie do jednej siete protivzdušnej obrany, aby operátori mohli sledovať hrozby a odpaľovať interceptory z jedného systému (Army Recognition). Ako písal To Brief, bojová skupina vedená Nemeckom nedávno testovala nočný presun ťažkej techniky cez Poľsko do Litvy a narazila pri tom na trenie pri hraničných povoleniach aj kapacite ciest. Podobné modernizácie prebiehajú naprieč východným krídlom, od litovského Suvalského koridoru (15min) po grécke logistické základne (US Embassy Greece).

Nič z toho však nenahrádza operačný systém. Spoločná európska flotila tankovacích lietadiel má časom dosiahnuť približne tucet strojov. Grynkewich už povedal, že na udržanie vojny to nestačí (Air & Space Forces Magazine). Inštitút EÚ pre bezpečnostné štúdie opisuje európsku protivzdušnú obranu a sledovacie kapacity ako obmedzené, najmä pre tempo, akým sa dajú vyrábať a zhromažďovať interceptory (EUISS). Najťažšou medzerou je jadrové zdieľanie: Francúzsko otvorilo diskusiu o úlohe svojho odstrašenia v európskej bezpečnosti, no neponúka financovanú náhradu za architektúru napojenú na USA (IFRI). Nemecko si pre svoju úlohu v jadrovom zdieľaní kúpilo F-35, čím závislosť od amerických systémov skôr upevnilo, než nahradilo (Simple Flying).

Rovnaký vzorec vidno v každom štáte na východnom krídle. Poľsko dokáže prijať a presúvať jednotky, no nenahradí veliteľskú štruktúru, ktorá ich koordinuje. Litva môže prijať nemeckú brigádu, ale jej odstrašujúca hodnota závisí od vzdušného krytia a trás posíl, ktoré ešte nefungujú vo veľkom rozsahu. Rumunsko vie chrániť pevné objekty, napríklad systém protiraketovej obrany NATO Aegis Ashore, samo však zatiaľ nedokáže veliť regionálnej obrane.

Hodiny už bežia

Podľa Stars and Stripes už Pentagon stiahol z Nemecka 5 000 vojakov vrátane jednotky s ďalekonosnými zbraňami, ktorá tam mala byť nasadená. Colby tvrdí, že previerka urobí NATO „silnejším a udržateľnejším“. Dôkazy z európskych obranných inštitúcií však ukazujú iný problém: kontinent vie liať betón a klásť palivové potrubia rýchlejšie, než dokáže vybudovať veliteľskú, spravodajskú a jadrovú architektúru, ktorá ich robí použiteľnými.

Šesťmesačný časový rámec Pentagonu sa prekrýva s obdobím, ktoré európski obranní plánovači opisujú ako fázu vysokej krátkodobej zraniteľnosti. Európa modernizuje logistiku. Operačný systém zostáva americký. Colby a Hegseth by mali odpovedať na otázku, ktorú ich vlastná previerka otvára: čo sa stane v medzere medzi termínom, ktorý nastavuje Washington, a tým, čo Európa dokáže reálne dodať?