Rumunsku hrozí krátenie eurofondov

Rumunsko v piatok podalo piatu žiadosť o platbu z európskeho Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, teda z postpandemického fondu EÚ financovaného spoločným dlhom. V žiadosti si nárokuje 2,84 mld. EUR za splnenie 75 míľnikov a cieľov (Digi24, Agerpres). Žiadosť však ešte nie je platba. Z prehľadu ministra Dragoșa Pîslarua vyplýva, že po odpočítaní predfinancovania, ktoré Bukurešť dostala vopred, by čistý prílev predstavoval približne 2,08 mld. EUR — z toho 1,65 mld. EUR v grantoch a 433 mil. EUR v úveroch (Mediafax, Stirile ProTV). Aj táto nižšia suma príde len vtedy, ak Európska komisia potvrdí, že Rumunsko dodalo reformy, ku ktorým sa zaviazalo.

Mechanizmus obnovy funguje na jednoduchej logike: členské štáty nedostávajú peniaze za žiadosť, ale za preukázaný výsledok (EUR-Lex). Rumunsko teraz požiadalo. Rozhodujúci bude dôkazový spis.

Dva mesiace na kontrolu 75 položiek

Európska komisia má na posúdenie rumunských podkladov približne dva mesiace. Potom sa k nim ešte štyri týždne vyjadrujú vysokí finanční úradníci členských štátov, až následne sa môže platba uvoľniť (EUR-Lex, IEU Monitoring). Rumunská vláda tvrdí, že chce peniaze dostať ešte v roku 2026. Pri časovom rozvrhu fondu je to tesné: podľa usmernenia Komisie musia byť všetky míľniky splnené do 31. augusta 2026, posledné žiadosti podané do konca septembra a všetky platby uzavreté do decembra (Commission closing guidance).

Ak Komisia nájde nesplnené položky, môže časť platby pozastaviť. Nedávna šiesta žiadosť Španielska ukazuje postup v praxi: Madrid dostal 6,234 mld. EUR, ale až po tom, čo Brusel overil 73 míľnikov a tri ciele ponechal otvorené pre chýbajúce dôkazy (RTVE, La Moncloa). Komisia teda žiadosť zvyčajne nezamietne ako celok. Rokuje, pozastaví konkrétne časti a uvoľní ich až po doplnení dôkazov.

Uhlie a platy vo verejnom sektore

V rumunskej žiadosti vyzerajú zraniteľne najmä dve oblasti. Prvou je uhlie a dekarbonizácia. Komisia 6. augusta upozornila, že preskúma zmeny, ktoré rumunský parlament prijal v zákone o dekarbonizácii. Tie by mohli oslabiť cieľ odstaviť 710 MW uhoľnej výrobnej kapacity, ktorý Brusel už predtým označil za splnený (Agerpres).

Druhou oblasťou je zákon o platoch vo verejnom sektore. Koaličné strany sa nevedia dohodnúť na stropoch miezd a legislatíva musí prejsť do 31. augusta. Spor ohrozuje približne 771 mil. EUR v grantoch (Romania Insider, Antena 3). Ako sme písali pred tromi týždňami, platový zákon bol už vtedy politicky najexponovanejšou reformou v rumunskom pláne.

Kto zaplatí, ak Brusel časť peňazí podrží

Ak žiadosť prejde, Rumunsko dostane európske peniaze, ktoré ako granty nemusí splácať. Ak Brusel časť platby pozastaví, Bukurešť bude musieť chýbajúce peniaze nahradiť dlhom, odložiť projekty alebo škrtať výdavky. Podľa ZF sa výnosy rumunských štátnych dlhopisov už pohybujú nad 6,7 %, takže nahradiť bezplatné granty trhovým financovaním je drahé.

Úplné schválenie by zvýšilo podiel grantov, ktoré Rumunsko z Mechanizmu obnovy reálne dostalo, na približne 78 % z celkovej grantovej alokácie 13,57 mld. EUR. Dnes je to 66 % (ZF, Mediafax). Pri pozastavení platby by náklady niesli daňovníci, ktorí zaplatia drahšie požičiavanie, aj komunity čakajúce na nemocnice a cesty financované z týchto grantov.

Pre celú EÚ je dôležité aj to, že Mechanizmus obnovy bol financovaný dlhom požičaným v mene všetkých členských štátov (Council). To, či model „platba až po dodaní výsledku" obstojí pod tlakom termínov, sa týka každej krajiny, ktorá za tento dlh politicky ručí. Rumunsko zatiaľ neodomklo 2,84 mld. EUR. Odovzdalo Bruselu spis a až hodnotenie Komisie, očakávané približne v októbri, ukáže, akú má hodnotu.