Sedemnásť štátov bráni peniaze pre farmárov a regióny

Sedemnásť vlád krajín EÚ podpísalo 2. októbra list, v ktorom žiadajú, aby sa v rozpočte Únie na roky 2028 až 2034 „zachoval celkový objem financií na politiku súdržnosti a spoločnú poľnohospodársku politiku“ (POLITICO, EU Today). Šesť bohatších krajín chce, aby sa ten istý rozpočet zmenšil. Obe požiadavky sa dajú splniť len vtedy, ak sa znížia iné výdavky alebo niekto zaplatí viac. Ani jeden tábor zatiaľ nepovedal, kto by to mal byť.

Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) podporuje príjmy poľnohospodárov. Politika súdržnosti financuje investície, ktoré majú zmenšiť rozdiely medzi chudobnejšími a bohatšími regiónmi. Medzi signatármi sú Španielsko, Taliansko a Grécko, ale aj Poľsko, Rumunsko a pobaltské štáty (EU Today).

List adresovali írskemu premiérovi Micheálovi Martinovi. Írska vláda vedie rokovania a pripravuje novú verziu návrhu, ktorú lídri dostanú na samite 15. a 16. októbra (POLITICO).

List neuvádza, akú sumu chcú krajiny ochrániť. Podľa ANSA signatári tvrdia, že návrh Európskej komisie už po započítaní inflácie znižuje peniaze na poľnohospodárstvo a regióny, hoci celkový rozpočet rastie. Obranu a konkurencieschopnosť chcú financovať z dodatočných zdrojov, nie ďalšími škrtmi.

Argumenty za menší rozpočet

Nemecko, Holandsko, Rakúsko, Dánsko, Fínsko a Švédsko predstavili spoločné stanovisko 27. augusta (nemecká vláda). Koncom septembra už žiadali zmenšiť rozpočet o „niekoľko stoviek miliárd eur“ (Euronews). Na Martina zároveň tlačili, aby predložil nižší návrh (To Brief).

Európska komisia navrhuje rozpočet vo výške 1 763,1 mld. EUR v cenách roku 2025, teda po odpočítaní predpokladanej inflácie. V tejto sume je aj 149,3 mld. EUR na splatenie dlhu, ktorý vznikol pri pandémii (Výskumná služba Európskeho parlamentu). Peniaze použité na splácanie dlhu už nemožno minúť na poľnohospodárstvo, regióny ani obranu.

Šestica krajín v augustovom stanovisku žiada menší rozpočet, no neuvádza, ktoré programy by sa mali skrátiť (nemecká vláda). Ani v tom, kde škrtať, sa skupina nezhoduje. Fínsky premiér Petteri Orpo stanovisko podpísal, zároveň však povedal, že Fínsko nežiada škrty v poľnohospodárskych dotáciách (Yle).

Ktoré peniaze sú chránené a o ktoré sa bude súťažiť

Podľa odhadu Istituto Affari Internazionali by sa spoločné financovanie poľnohospodárstva a kohézie v reálnom vyjadrení znížilo približne o 14 % oproti dnešku (IAI). Európska komisia chce oba balíky spojiť do jedného národného plánu pre každú krajinu (legislatívny prehľad Európskeho parlamentu).

V plánoch majú byť garantované dve sumy. Menej rozvinuté regióny dostanú 218 mld. EUR (Bruegel). Ďalších 295,7 mld. EUR má byť vyčlenených na podporu príjmov poľnohospodárov (prehľad SPP Európskeho parlamentu).

O ostatné výdavky sa bude súťažiť v pružnom balíku 235 mld. EUR, z ktorého sa má platiť aj migrácia a ochrana hraníc (Bruegel). Tlak tak pocítia bohatšie regióny bez vlastnej vyčlenenej sumy aj programy rozvoja vidieka mimo rezervy na podporu príjmov. Zmeny sa dotknú aj veľkých fariem: platby nad 20 000 EUR sa majú znížiť a žiadny poľnohospodár nebude môcť dostať viac ako 100 000 EUR ročne (prehľad SPP Európskeho parlamentu).

Kto môže dohodu zablokovať a kto za ňu zaplatí

Podľa článku 312 zmlúv EÚ musia vlády rozpočet schváliť jednomyseľne a súhlas s ním musí dať aj Európsky parlament (EUR-Lex). Dohodu tak môže zablokovať ktorýkoľvek tábor, no ani jeden ju nedokáže presadiť sám. Ministri dostali 22. septembra výzvu, aby pomenovali programy, ktoré považujú za nevyhnutné (írske predsedníctvo).

Ak sa dohoda nestihne, prenesú sa do ďalšieho roka výdavkové stropy z posledného roka súčasného rozpočtového rámca (EUR-Lex). Nové výdavky na obranu či konkurencieschopnosť by sa potom museli zmestiť do starých limitov.

Sedemnásť krajín navrhuje tri možnosti, ako rozpočet zväčšiť: pomalšie splácať pandemický dlh, zrušiť zľavy, ktoré znižujú príspevky niektorých bohatších krajín, a zaviesť nové príjmy EÚ, ktoré budú spravodlivé a nezaťažia neúmerne ľudí s nižšími príjmami (ANSA). Každá možnosť presúva náklady na niekoho iného. Pomalšie splácanie ich prenesie do budúcich rozpočtov EÚ. Zrušenie zliav zvýši platby krajín, ktoré ich dnes dostávajú.

Nové príjmy by napokon museli pochádzať od firiem alebo spotrebiteľov. Európska komisia odhaduje, že jej navrhované nové zdroje by mohli priniesť 58,5 mld. EUR ročne, každý z nich však musí byť schválený osobitne (Európska komisia).

Vlády môžu zvýšiť aj svoje národné príspevky, škrtnúť iné programy alebo si v obmedzenej miere požičať. Ak sa majú peniaze na poľnohospodárstvo a regióny zachovať pri menšom rozpočte, treba znížiť iné výdavky alebo zmeniť, kto a kedy platí. Ani jeden tábor zatiaľ tento kompromis nevysvetlil a sedemnásť krajín neuviedlo, akú sumu chce ochrániť. Martinov upravený návrh bude prvým textom, ktorý bude musieť tieto čísla pomenovať.