Tri tankery zasiahnuté, plavba Hormuzským prielivom redne

Podľa správ zasiahli v utorok 29. septembra v Hormuzskom prielive tri tankery neidentifikované strely; informácie sa dostali na verejnosť až nasledujúce ráno (gCaptain). Cez prieliv sa z Perzského zálivu prepravuje ropa a katarský plyn, ktoré sú dôležité aj pre Európu. Lodná doprava tam už predtým klesla na zlomok predvojnového objemu. Nové hlásenia upozorňujú na ďalšie riziko pre túto trasu, neuvádzajú však, kto strieľal, ani nedokladajú, že by útoky zvýšili náklady Európy.

Čo z hlásení vieme

Upozornenia vydala UK Maritime Trade Operations (UKMTO), britská námorná služba, ktorá varuje obchodné lode pred hrozbami. V stredu ich zverejnila ako oznámenia číslo 144-26 až 146-26 (UKMTO 144-26, UKMTO 146-26). Európske médiá o nich informovali v priebehu niekoľkých hodín (Le Figaro).

Jedno oznámenie uvádza, že ropný tanker zasiahli na ľavoboku, teda na ľavej strane lode. Ďalšie opisuje zásah lode plávajúcej do prielivu, smerom do Perzského zálivu.

V oznámeniach UKMTO nie je posúdenie škôd ani informácia o posádkach. Z toho, že tieto údaje chýbajú, nemožno usudzovať, že posádky sú v poriadku; znamená to len, že informácie zatiaľ nezverejnili. UKMTO sa opiera o hlásenia lodí, že ich zasiahli, neuvádza však typ zbrane, miesto odpalu ani vinníka.

Čo ukazujú predchádzajúce zásahy

Obe strany vojny už v týchto vodách útočili na lode. Iránske Revolučné gardy 18. septembra tvrdili, že zasiahli tanker Trend, pretože preplával bez povolenia (AP). Reuters 6. septembra informoval, že americké sily zasiahli iránske tankery pri presadzovaní blokády iránskych prístavov (Reuters).

Tieto prípady ukazujú, že prieliv je bojovou zónou, nehovoria však nič o tom, kto zasiahol tri lode. Na určenie zodpovednosti by boli potrebné fyzické dôkazy, napríklad nájdené úlomky, záznamy radarov alebo kontroly vykonané štátmi, v ktorých sú lode registrované. Žiadne také dôkazy zatiaľ nezverejnili.

Rokovania medzi Washingtonom a Teheránom, ktoré by mohli zmierniť tlak na plavbu cez prieliv, zatiaľ nepriniesli dohodu (To Brief).

Ako sa prejavuje ohrozenie Európy

Cez prieliv sa lode stále plavia, je ich však veľmi málo. Podľa údajov spoločnosti Windward na sledovanie lodnej dopravy, ktoré citoval Argus, ním v deň zásahov preplávalo 17 lodí, oproti približne 135 denne pred vojnou (Argus).

Vlády nerozhodujú o tom, či lode vyplávajú. O tom rozhoduje kapitán a prevádzkovateľ každej lode, cenu poistenia určuje poisťovňa. Upozornenie UKMTO tieto rozhodnutia ovplyvňuje, samo ich však neurčuje.

V Európe sa dôsledky prejavujú na energetických trhoch. Pred vojnou sa cez Hormuz denne prepravovalo približne 20 miliónov barelov ropy, teda asi pätina svetovej spotreby, uvádza americký Úrad pre energetické informácie (EIA) (EIA). Katarský skvapalnený zemný plyn (LNG, plyn ochladený do kvapalného stavu, aby sa dal prevážať tankermi) nemá obchádzkovú trasu plynovodom.

Konkrétnym príkladom je Taliansko. Energetická spoločnosť Edison od začiatku vojny prišla o 35 zásielok katarského LNG a do začiatku decembra očakávala, že jej vypadne ďalších šesť. Obchodný denník Staffetta Quotidiana o tom informoval 28. septembra, deň pred zásahmi (Staffetta Quotidiana).

Utorkové hlásenia pridávajú ďalšie riziko na trase, na ktorej sa lodná doprava už pre vojnu výrazne znížila. Zatiaľ však nedokladajú ďalšie náklady. Zverejnené ceny poistenia, palív ani údaje o dodávkach neukazujú, aký dodatočný vplyv mali tieto zásahy oproti stratám, ktoré vojna spôsobila už predtým. Kto za zásahmi stojí, zostane neznáme, kým vyšetrovatelia alebo štáty, v ktorých sú lode registrované, nezverejnia fyzické dôkazy.