Trump odmietol otvorenie Hormuzu, Európa prichádza o plyn

Donald Trump verejne odmietol iránsku ponuku na opätovné otvorenie Hormuzského prielivu. Oznámil to 26. septembra (Reuters). Návrh počítal s tým, že Washington najprv zmierni tlak na Teherán a Irán potom obnoví plavbu. Kým sa strany nezhodnú, európski odberatelia katarského plynu prichádzajú o dodávky, ktoré nemajú ako získať späť.

Čo Irán ponúkol a prečo sa rokovania zasekli

Na pôde OSN 25. septembra iránsky minister zahraničných vecí Abbas Araghchi navrhol, aby Washington konal ako prvý počas štyroch či piatich dní. Irán by prieliv otvoril na šiesty deň a na siedmy by sa začali rokovania o urovnaní (prepis vystúpenia na pôde OSN, Al Jazeera). Jadrové otázky mali prísť na rad až v týchto rokovaniach. Irán ich neuvádzal ako podmienku na otvorenie prielivu.

Návrh začínal požiadavkou na zrušenie námornej blokády USA, ktorá zastavuje lode využívajúce iránske prístavy (Politico). Irán žiadal aj uvoľnenie obmedzení na vývoz ropy a sprístupnenie zmrazených finančných prostriedkov. Chcel tiež zastavenie bojov v regióne vrátane Libanonu.

Zásadný spor sa týka poradia krokov. Blokáda obmedzuje iránsky obchod, kým lode ostatných krajín čelia útokom v samotnom prielive. Zrušenie blokády by tieto útoky samo osebe nezastavilo. Washington by tak prišiel o hlavný nástroj nátlaku na Teherán skôr, než by sa dalo overiť, či sú lode v bezpečí.

Libanonské prímerie dohodu komplikuje ešte viac. Závisí čiastočne od Izraela, na ktorý Washington môže tlačiť, no nemôže ho k nemu zaviazať. Trump nepovedal, ktorá podmienka dohodu zablokovala. V rozhovore z 28. septembra, zverejnenom 1. októbra, zopakoval, že ponuka „nebola dosť dobrá“ (TIME).

Odkazy naďalej prúdia cez Katar a 30. septembra iránski predstavitelia uviedli, že Araghchi informoval prezidenta Masouda Pezeshkiana o odpovedi USA (Politico). Ani jedna strana túto odpoveď nezverejnila. Rokovania pokračujú, no nič nenasvedčuje tomu, že by Irán začal postupovať podľa svojho harmonogramu.

Prečo ďalšie vojnové lode nevrátia tankery

Skupina lietadlovej lode USS Theodore Roosevelt vyplávala 27. septembra zo San Diega v rámci nového nasadenia USA v regióne (AP). Cesta do Arabského mora jej pravdepodobne potrvá dva až tri týždne (Al-Monitor). Lietadlová loď môže chrániť konkrétne lode a odradiť od niektorých útokov. Nedokáže však zastaviť každý projektil, prinútiť poisťovňu poistiť plavbu ani prikázať kapitánovi vyplávať.

O tom, či sa lode vydajú na cestu, rozhodujú poisťovne a kapitáni. Zatiaľ sa väčšina lodí prielivu vyhýba. Podľa údajov Windward ním 29. septembra preplávalo 17 lodí, zatiaľ čo pred vojnou ich bolo približne 135 denne (Argus). V ten istý deň britské centrum pre bezpečnosť námornej dopravy UK Maritime Trade Operations varovalo, že plavidlá zasiahli neidentifikované strely. Vo varovaní neuviedlo, kto za útokmi stál (gCaptain). O útokoch na tankery sme písali už začiatkom tohto týždňa (To Brief).

Kto v Európe znáša náklady

QatarEnergy predĺžila platnosť vyššej moci, zmluvného ustanovenia pre udalosti mimo jej kontroly, až do decembra (Corriere). Na príklade talianskej firmy Edison vidno, čo to znamená pre odberateľov. Prišla o 35 dodávok, približne 4,6 miliardy kubických metrov plynu a dokázala nahradiť len asi polovicu (Corriere). Zatiaľ ide o výpadok dodávok; neznamená to, že sa plyn bude musieť prideľovať na prídel.

Európske vlády môžu pridať svoj hlas, no rozhodujúce páky nemajú v rukách. Nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul podporil výzvu približne 80 krajín na úplné obnovenie plavby cez Hormuz (Handelsblatt). Spoločné vyhlásenie zvyšuje tlak, no patovú situáciu nevyrieši. Európa neriadi blokádu, ktorej zrušenie Irán žiada, a nedokáže lodiam, ktoré potrebuje, zaručiť bezpečný priechod.

Zostáva jedna výhrada: Irán celý písomný návrh nezverejnil, takže jeho detaily sa môžu líšiť od verzie, ktorú Araghchi opísal verejne. Zatiaľ je známe, že Washington odmietol verejne predstavený postup a žiadna dohoda neobnovila bežnú plavbu. Edison stále hľadá náhradný plyn, keď sa blíži zima. Kým sa USA a Irán nedohodnú na podmienkach, ktorým budú poisťovne aj posádky dôverovať, Európa bude znášať náklady sporu o prieliv, ktorý sama nedokáže otvoriť.