Skip to main content
EU_PUBLIC_AFFAIRS04 / 10 · príbeh dňa3 min · 634 slov · 44 zdrojov

Turecko si nárokuje úlohu pri prieskume kábla

✦
Napísané AIto brief AI · 11. novembra 2026, 01:50
Ako to vzniklo

Two capitals claim the authority to approve work beneath the same sea.

Kompozícia obrazu · tobrief
Pred príbehom
posledných 3 okamihy · časová os
  1. 10/11/2026
    *Abeille Marengo* leaves Crete for the survey campaign
    The French-flagged vessel departed Heraklion. The project operators said it would calibrate equipment befor…
  2. 10/11/2026
    Turkey claims consent for the vessel’s work
    After the vessel sailed, Turkey issued NAVTEX 1127/26 for two survey lines toward Cyprus, saying the work h…
  3. 11/11/2026
    Greece rejects Turkey’s new NAVTEX
    The Heraklion station issued counter-notice 1441/26 shortly after midnight local time, calling Turkey’s not…
teraz · príbeh ↓+4 predchádzajúce
text · 3 min čítania

Výskumná loď Abeille Marengo pod francúzskou vlajkou vyplávala 10. novembra z Heraklionu, aby zmapovala morské dno južne od ostrovov Kasos a Karpathos pre projekt Great Sea Interconnector. Kábel má spojiť Cyprus s Krétou (AMNA). Už o niekoľko hodín Turecko odvysielalo oznámenie, podľa ktorého s prieskumom súhlasilo. Štyri dni predtým pritom vyhlásilo, že súhlas nedalo (Euro2day, Cyprus Mail). Atény a Nikózia tvrdia, že o povolenie požiadali iba Grécko a Cyprus. Francúzska diplomatická nóta, ktorá by mohla objasniť komunikáciu medzi Parížom a Ankarou, zatiaľ nebola zverejnená.

Dve oznámenia, dva nároky na právomoc

Turecko v oznámení zaradilo oblasť prieskumu na kontinentálny šelf, ktorý si nárokuje Ankara. Ide o morské dno za pobrežím, na ktorom si štát uplatňuje výlučné práva na prírodné zdroje (To Vima). V oznámení ďalej tvrdí, že Turecko s prácami súhlasilo (Euro2day). Obe médiá oznámenie citujú, no jeho právny základ neposudzujú.

NAVTEX je bezpečnostné hlásenie pre lodnú dopravu. Upozorňuje posádky na nebezpečenstvá, nevydáva však povolenia ani nerozhoduje o hraniciach (IMO). Môže však zaznamenať, aký postoj štát zaujal.

Grécko ešte v tú noc vydalo vlastné navigačné varovanie a označilo turecké oznámenie za neoprávnené a právne neúčinné (Athina 9.84). Grécke ministerstvo zahraničných vecí tvrdí, že turecká správa nemá právne dôsledky pre práce, ktoré povolilo Grécko (Greek Foreign Ministry).

Grécke varovanie odkazuje na tri rozhodnutia, ktorými Grécko práce povolilo; posledné je zo 6. novembra (Athina 9.84). Podľa varovania zasahujú časti oboch trás prieskumu do výlučnej ekonomickej zóny, kde si štát nárokuje výlučné práva na rybolov, ťažbu a výstavbu, alebo na kontinentálny šelf, ktorý si nárokuje Grécko. Atény z toho vyvodzujú, že o povolení prác rozhodujú ony, nie Ankara.

Rovnaký postoj zastáva Cyprus. Vládny hovorca Konstantinos Letymbiotis uviedol, že o povolenie požiadali iba Grécko a Cyprus (Philenews). V Aténach minister energetiky Stavros Papastavrou povedal parlamentu, že Turecko oznámilo súhlas, o ktorý ho nikto nepožiadal.

Francúzsku nótu zatiaľ nikto nevidel

Francúzsko Turecku skutočne napísalo. Grécky vládny hovorca Pavlos Marinakis 9. novembra uviedol, že Paríž poslal Ankare nótu verbale, teda formálnu písomnú správu medzi štátmi, v záujme bezpečnosti plavby. Zverejniť ju však odmietol (Greek government). Povolenia sú podľa neho samostatná otázka.

Podľa Marinakisa nóta iba oznamovala zámer a neuznávala žiadne turecké práva. Turecké oznámenie zasa neuvádza číslo povolenia, dátum ani žiadateľa (To Vima). Zverejnené dokumenty nedokladajú, že by niekto požiadal Turecko o povolenie. Z verejne dostupných informácií nie je zrejmé ani to, čo presne Paríž napísal.

Ankara zmenila postoj. Šiesteho novembra žiadala koordináciu a uviedla, že súhlas nedala (Cyprus Mail), ako sme vtedy informovali (To Brief). Teraz verejne tvrdí, že s prieskumom súhlasila, hoci zverejnené oznámenia neukazujú, že by niekto žiadal jej povolenie.

Turecko zmenu nevysvetlilo. Zo sledu oznámení, nie z vyjadrení Ankary, možno usudzovať, že chce mať ešte pred položením kábla zaznamenanú „koordináciu“. Atény by potom museli tento záznam spochybňovať v každej ďalšej fáze.

Prečo má EÚ finančný záujem na tomto morskom dne

EÚ zaraďuje prepojovací kábel, ktorý by ukončil izoláciu Cypru od kontinentálnej elektrickej siete, medzi projekty spoločného záujmu. Tak označuje prioritnú cezhraničnú infraštruktúru. Projektu už predtým priznala približne 657 mil. EUR z Connecting Europe Facility, svojho fondu na podporu infraštruktúry (European Commission). Väčšinový podiel v spoločnosti, ktorá projekt realizuje, vlastní francúzsky investor Meridiam (GSI). Za káblom tak stojí francúzsky kapitál aj francúzska diplomacia.

Brusel môže kábel financovať a zaradiť medzi priority. Nemôže však určiť námornú hranicu medzi Gréckom a Tureckom ani vydať povolenie na prieskum. Právny spor preto zostáva medzi vládami oboch krajín.

Loď už vyplávala z prístavu, no žiadna zverejnená trasa zatiaľ neukazuje, že merala sporný úsek južne od ostrova Kasos. Jej postup spor nerozhodne. Grécko tvrdí, že práce povolilo, Turecko, že s nimi súhlasilo. Obe nezlučiteľné tvrdenia o právomoci rozhodnúť sú teraz verejne zaznamenané. Paríž by mohol aspoň objasniť, čo Ankare oznámil, keby svoju nótu zverejnil. Ukázalo by to obsah francúzskej správy, nie však to, ktoré hlavné mesto malo právo prieskum povoliť.

Details about this article
Model:
claude-opus-5-5
Generated:
11/11/2026, 2:07:10 AM
Pipeline run:
eu_pipeline_20261111_005008
Watermark:
SynthID (Google's invisible watermark)
Human review:
None before publication
Learn more about our methodology →