Turecko posúva parky do sporných vôd

V sobotu zverejnené prezidentské dekréty vyhlasujú za turecké národné parky rozsiahle morské oblasti pri gréckych ostrovoch. Morský park sám osebe podľa medzinárodného práva nevytvára suverenitu. Podstatné je, či Ankara začne cez pravidlá parku, povolenia a kontroly budovať faktickú správu skôr, než sa vyrieši námorná hranica.

Dva parky, dva tlakové body

Prezident Recep Tayyip Erdogan podpísal dekréty o vzniku dvoch morských národných parkov. Prvý, Morský národný park Fethiye-Kaş, leží medzi juhozápadným pobrežím Turecka a vodami pri gréckych ostrovoch Kastellorizo a Rodos. Druhý, Morský národný park Severné Egejské more, pokrýva približne 1 742 km² pri tureckom pobreží neďaleko ostrovov Lemnos a Samothraki (BloombergHT, Harita Haber).

Oba parky sa 16. augusta objavili v tureckom úradnom vestníku spolu so súradnicovými prílohami a mapami hraníc (Hürriyet). Nejde teda o politické vyhlásenie, ale o formálne právne akty. V domácom práve prideľujú územiu ochranársky režim, zakresľujú hranice a otvárajú priestor pre povoľovanie, hliadky aj obmedzenia. Tam, kde má štát právomoc, je to bežný nástroj. Spor sa začína pri otázke, kde sa turecká právomoc končí.

Podľa Grécka parky presahujú turecké teritoriálne vody, teda pás mora, v ktorom má pobrežný štát suverenitu a ktorý zvyčajne siaha do 12 námorných míľ. Atény tvrdia, že dekréty zasahujú do oblastí, kde má Grécko práva ku kontinentálnemu šelfu, teda k morskému dnu a jeho zdrojom. Grécke ministerstvo zahraničných vecí označilo dekréty za nezákonné a uviedlo, že „nevytvárajú žiadne hotové skutočnosti“ (Kathimerini, ProtoThema).

Turecká pozícia sa zatiaľ objavila najmä v polooficiálnych médiách, nie vo overenom vyhlásení ministerstva zahraničných vecí. Parky vykresľuje ako nástroj ochrany tureckých námorných práv (Daily Sabah).

Kartografická logika

Geografia parkov nadväzuje na známy turecký argument: grécke ostrovy ležiace blízko tureckého pobrežia by podľa Ankary mali vytvárať len malú námornú zónu, prípadne nijakú vlastnú zónu. Na juhu koridor Fethiye-Kaş pripomína logiku turecko-líbyjskej námornej dohody z roku 2019, ktorá zakreslila turecké a líbyjské nároky cez vody, o ktorých Grécko tvrdí, že ich pomáhajú vytvárať jeho ostrovy. Atény sa túto dohodu snažia oslabiť aj v troch kolách rokovaní s Líbyou (To Brief).

Na severe znamená turecká administratívna zóna medzi ostrovmi Lemnos a Samothraki nárok spravovať vody, ktoré Grécko považuje za svoj kontinentálny šelf alebo otvorené more (Kathimerini).

Presné súradnice z príloh zatiaľ nikto nezávisle nezakreslil, preto nemožno potvrdiť konkrétny rozsah prekrytia. Základná geografia je však dostatočne jasná: oba parky ležia v priestore, kde sa nároky oboch štátov stretávajú.

Práva ku kontinentálnemu šelfu nevznikajú tým, kto naposledy nakreslí mapu. Medzinárodný súdny dvor v rozsudku vo veci Severomorského kontinentálneho šelfu stanovil, že tieto práva existujú automaticky na základe pobrežia štátu, nie až na základe neskorších administratívnych aktov (ICJ). Turecko nie je zmluvnou stranou Dohovoru OSN o morskom práve UNCLOS, no viaceré jeho základné pravidlá sa považujú za záväzné obyčajové medzinárodné právo (UNCLOS).

Ochranárska nálepka tento rámec neprebije. Morský park môže regulovať rybolov a vyžadovať povolenia tam, kde už štát právomoc má. Nemôže ju vytvoriť tam, kde neexistuje.

Grécko samo, Európa ticho

Do uzávierky na dekréty verejne nereagovala žiadna iná vláda členského štátu EÚ. Najbližším nepriamym signálom je Francúzsko: Le Figaro a Opex360 tento mesiac informovali o náraste tureckých dronových a leteckých narušení gréckeho vzdušného priestoru, čím parky zasadili do širšieho vzorca tlaku v Egejskom mori (Le Figaro, Opex360).

Ticho je v tomto prípade politický údaj. Parky sa dotýkajú nárokovaného kontinentálneho šelfu členského štátu EÚ aj vonkajšej námornej hranice bloku. Atény tvrdia, že vec otvoria na úrovni EÚ a NATO. Ani jedno fórum však námorné hranice neurčuje. EÚ môže prijať politické stanovisko a vyvíjať diplomatický tlak. NATO môže tlmiť napätie medzi spojencami. Čiaru na mape však nenakreslí ani jedno z nich.

Skutočný test príde až vtedy, keď Turecko začne dekréty uplatňovať. Ak Ankara začne vydávať povolenia, vysielať hliadky alebo vyžadovať súhlas od plavidiel vo vodách, ktoré podľa medzinárodného práva nespadajú pod tureckú kontrolu, parky prestanú byť len ochranárskou kategóriou. Stanú sa pravidlom, ktorému sa budú musieť lode a úrady prakticky prispôsobiť.

Grécko zatiaľ pristupuje k sporu ako k otázke európskej hranice. Zvyšok Európy ho necháva v rovine grécko-tureckého konfliktu.