Útoky na rafinérie ukazujú závislosť Kyjeva od USA

Počas takmer osemhodinového rokovania v Miami 9. októbra naliehali vyslanci prezidenta Donalda Trumpa Steve Witkoff a Jared Kushner na Ukrajinu, aby prestala útočiť na ruské ropné rafinérie (Axios). Podľa Financial Times varovali, že USA môžu prestať zdieľať spravodajské informácie, ak Kyjev bude naďalej ignorovať požiadavky Washingtonu. USA túto podporu už raz pozastavili a Európa ju dokáže nahradiť len sčasti.

Varovanie, popretie a dohoda o nafte

Witkoff v zverejnenom súhrne rokovania uviedol, že do rozhovorov o prípravách na zimu a bezpečnostných zárukách sa zapojili európske vlády, Európska komisia a NATO. O dohode sa v ňom nepíše (AFP). Zo súhrnu ani z mediálnych správ nie je zrejmé, ktorí európski predstavitelia, ak vôbec nejakí, počuli spornú časť rozhovoru.

Podľa verzie denníka Financial Times išlo o podmienené varovanie. Jeden z ukrajinských účastníkov rokovania povedal denníku, že prezident USA predložil „dôraznú požiadavku“ (Financial Times). Je to opis tlaku na budúci postup, nie rozhodnutia prerušiť zdieľanie spravodajských informácií.

Axios cituje ukrajinského predstaviteľa, ktorý hovorí o priamej hrozbe. Americký predstaviteľ s priamou znalosťou rokovania to popiera: podľa neho vyslanci Kyjevu iba pripomenuli, že Amerika dodáva Ukrajine muníciu a spravodajské informácie (Axios). Aj toto popretie potvrdzuje, že americká podpora bola súčasťou sporu. Žiadna zverejnená správa neuvádza, že sa zdieľanie informácií skutočne zastavilo.

Ten istý predstaviteľ povedal, že Trump pripisuje ukrajinským útokom na rafinérie vysoké ceny palív v USA. V deň rokovania, po telefonáte s Vladimirom Putinom, Trump oznámil dohodu o dodávkach ruskej nafty na svetové trhy (n-tv). Americký Úrad pre kontrolu zahraničných aktív potom vydal licenciu, ktorá povoľuje obchody s ruskou naftou, ktoré by inak blokovali americké sankcie. Platí do 7. apríla 2027 a nevyžaduje, aby Moskva prestala útočiť na ukrajinskú elektrickú sieť (OFAC).

Prečo Kyjev pokračuje v útokoch

Kyjev chce vzájomné zastavenie útokov na energetiku, nie jednostranné. Zelenskyj 22. septembra povedal, že Ukrajina je pripravená na energetické prímerie s Ruskom, no o jednostrannom zastavení útokov sa podľa neho nehovorilo (Reuters).

Útoky na ruské rafinérie dávajú Kyjevu vyjednávaciu páku. Medzinárodná energetická agentúra (IEA) v analýze ruského rafinérskeho sektora, ktorý čelí ukrajinským útokom, odhadla júnovú produkciu na približne 3,8 milióna barelov denne, asi o 30 % menej než pred rokom (IEA). Tento údaj neukazuje, akú časť poklesu spôsobili útoky, ale naznačuje, čo by Moskva mohla získať späť. Rusko medzitým pred zimou vážne poškodilo ukrajinskú elektrickú sieť (To Brief), takže jednostranné zastavenie útokov by Kyjev pripravil o páku, ktorú mu poskytujú.

Čo Európa dokáže nahradiť a čo nie

Washington túto možnosť využil už predtým. Riaditeľ CIA John Ratcliffe 5. marca 2025 potvrdil pozastavenie zdieľania spravodajských informácií a väčšina výmeny cez vojenské kanály sa zastavila (Washington Post). Po rokovaniach v Džidde sa zdieľanie obnovilo 11. marca (AP). V rovnakom čase pozastavili aj americkú vojenskú pomoc, takže samostatné dôsledky straty spravodajských informácií sa nikdy nezmerali.

Dôsledky by boli konkrétne. Pri výbere cieľov sa Ukrajina spolieha na americké satelitné snímky. Americké varovania pred ruskými útokmi jej zase pomáhajú rozmiestňovať protivzdušnú obranu (Washington Post).

Francúzsko počas pozastavenia v roku 2025 naďalej zdieľalo s Ukrajinou vlastné spravodajské informácie a využívalo pritom kapacity nezávislé od Washingtonu (Reuters). Paríž nikdy neuviedol, čo presne poskytol, takže rozsah tejto náhrady zostáva neznámy.

Najťažšie nahraditeľná schopnosť je inde. Medzinárodný inštitút pre strategické štúdie (IISS) v januári 2026 označil USA za jediného súčasného poskytovateľa vesmírneho varovania pred balistickými raketami pre Európu. Ide o družice, ktoré z obežnej dráhy zachytávajú štarty rakiet (IISS). Denník Le Monde v marci 2025 informoval, že spojenci možno nemôžu Ukrajine odovzdávať ani spravodajské informácie pochádzajúce z USA bez súhlasu Washingtonu (Le Monde).

Prvá politická reakcia v Európe sa sústreďuje na útoky na rafinérie. Estónsky premiér Kristen Michal 10. októbra navrhol, aby najbližšia Európska rada, teda summit lídrov EÚ, rokovala o rýchlejšej pomoci Ukrajine pri ničení ruských rafinérií (ERR). Z jeho návrhu nie je jasné, kto by Ukrajine poskytoval spravodajské informácie, ak by ich USA prestali zdieľať.

Nech vyslanci formulovali svoje slová akokoľvek, Washington v spore o ukrajinskú vojenskú stratégiu pripomenul svoju úlohu pri spravodajskej podpore a už ju v minulosti pozastavil. Európa dokáže časť týchto informácií poskytnúť sama. Každá bezpečnostná záruka pre Ukrajinu, ktorá by závisela od amerického vesmírneho varovania pred balistickými raketami, však stále závisí od rozhodnutia vo Washingtone.