Prístup americkej armády v Grónsku čaká na hlasovanie

Washington má podpísanú dohodu, ktorá by americkej armáde otvorila široký prístup naprieč Grónskom. Zatiaľ ho však nemá. Dohodu podpísali Dánsko, Grónsko a Spojené štáty v New Yorku 22. septembra. Americkým vojenským lietadlám by umožnila prelietavať nad ktoroukoľvek časťou ostrova a pristávať kdekoľvek na ňom; vládne plavidlá USA by sa mohli pohybovať aj pod hladinou v jeho teritoriálnych vodách (podpísané znenie dohody). Dohoda začne platiť až po schválení v Kodani a Nuuku. Miesta, ktoré v nej pribudli, zatiaľ nie sú zakreslené na mape.

Čo by Washington získal

Išlo by o trvalé oprávnenia. Keď dohoda nadobudne účinnosť, ustanovenie o prístupe nebude pri každom lete, pristátí či plavbe vyžadovať nové rozhodnutie všetkých troch vlád (zverejnené znenie dohody na stránke Bieleho domu).

Tým sa rozšíri priestor, v ktorom môžu americké jednotky pôsobiť. Dohoda z roku 1951 už Spojeným štátom priznávala rozsiahle práva, ale len v dohodnutých obranných oblastiach, teda zónach vyhradených na vojenské využitie (dohoda z roku 1951). Nórska analýza jednotlivých ustanovení považuje právo pohybu po celom ostrove a výslovný prístup pod hladinou za skutočné rozšírenie práv nad rámec týchto oblastí (Samfunn og politikk). Opatrnejšie sa vyjadrila ABC News: podľa nej nové ustanovenia nemusia vo všetkom prekračovať oprávnenia, ktoré USA získali už skôr (ABC News).

Washington opisuje dohodu širšie, než zodpovedá jej textu. Donald Trump hovoril o trvalej kontrole a Biely dom vo vyhlásení tvrdil, že dohoda USA dlhodobo zabezpečí kontrolu nad ich bezpečnostnými záujmami (vyhlásenie Bieleho domu). Podpísaný text opätovne potvrdzuje dánsku zvrchovanosť a uznáva Grónčanov ako ľud s právom na sebaurčenie (podpísané znenie dohody). S týmto výkladom súhlasil aj Berlín. Nemecký kancelár Friedrich Merz privítal dohodu dosiahnutú po vzájomnej dohode a v súlade s medzinárodným právom (vyhlásenie nemeckého kancelára).

Miesta bez mapy

Dohoda umožňuje Spojeným štátom rozšíriť existujúcu základňu Pituffik Space Base. Pridáva aj Narsarsuaq, bývalú americkú leteckú základňu na juhu, a Mestersvig na východnom pobreží (podpísané znenie dohody). V našej prvej správe sme tieto nové miesta označili za základne (To Brief). Zmluva ich však vymedzuje ako obranné oblasti, teda rovnaký typ zóny, aký poznala už dohoda z roku 1951. Reuters v texte nenašla údaje o počte vojakov ani harmonogram, takže veľkosť, podobu aj termín otvorenia treba ešte dohodnúť (vysvetľujúci článok Reuters).

O každom ďalšom mieste má rozhodovať spoločný výbor troch vlád. Ak sa jeho členovia nedohodnú do 90 dní, rokovanie sa presunie na úroveň námestníkov ministrov a potom ministrov (zverejnené znenie dohody na stránke Bieleho domu). Text nehovorí, čo sa stane, ak sa nezhodnú ani ministri.

Grónsko má získať podiel na miestnych zákazkách. Nemecké médiá upozornili na prednosť grónskych firiem pri stavebných prácach (Der Spiegel). Zmluva neurčuje hodnotu zákaziek ani nezaručuje vznik pracovných miest.

Čo môžu dnešné vlády sľúbiť

Dohoda začne platiť až vtedy, keď diplomatická nóta oznámi Washingtonu, že Dánsko a Grónsko dokončili parlamentné procedúry. Súhlas musia udeliť dánsky parlament Folketing a grónsky parlament Inatsisartut (podpísané znenie dohody, vysvetľujúci článok Reuters). Takáto nóta sa zatiaľ neobjavila.

Dohoda sa zároveň pokúša vopred určiť záväzky Grónska, ak sa v budúcnosti osamostatní. Dánska a grónska vláda musia zabezpečiť, aby nový štát zostal v NATO (podpísané znenie dohody). Majú tiež zabezpečiť, aby prevzal dánske záväzky vyplývajúce z dohody.

Ani jeden z týchto záväzkov však nemajú úplne vo vlastných rukách. Grónsky zákon o samospráve z roku 2009 ponecháva rozhodnutie o nezávislosti na obyvateľoch Grónska (zákon o samospráve). Ak by nezávislé Grónsko muselo vstúpiť do NATO ako nový člen, podľa 10. článku zakladajúcej zmluvy Aliancie by s tým museli súhlasiť všetci jej súčasní členovia (Severoatlantická zmluva). Každý európsky člen by tak mohol rozhodovať o záväzku, ktorý podpísali tri iné vlády.

Podpisom vzniklo dohodnuté znenie, no právny prístup závisí od súhlasu oboch parlamentov. Po nadobudnutí účinnosti nebude mať dohoda dátum skončenia a každá zmena si vyžiada súhlas všetkých troch strán vrátane Washingtonu (podpísané znenie dohody). Hlasovania vo Folketingu a Inatsisartut sú tak poslednou zatiaľ známou príležitosťou zastaviť nové podmienky pred ich vstupom do platnosti. Pred hlasovaním musia dánska a grónska vláda poslancom jasne vysvetliť, kadiaľ povedú hranice nových obranných oblastí a čo sa stane, ak sa ministri pri rokovaní o ďalších miestach dostanú do slepej uličky.